Práca v korporáte má svoje výhody aj nevýhody, tak ako všetko. Ale priznávam, že vzrušujúcejšia časť môjho príbehu sa rozbalila, keď som dala výpoveď so slovami, že budem šiť upcyklované dutka vrecká zo záclon. A tak aj bolo.

Chvíľku na to, sme s Alžbetou Irhovou založili IPRUM - Inštitút pre rozvoj udržateľnej módy a priniesli na Slovensko SWAPy oblečenia. Po ukončení tejto spolupráce som založila Platformu udržateľnosti a bola jednou zo šiestich organizátorov petície Klíma ťa potrebuje. S Natkou Pažickou sme nahrali 40 fantastických epizód podcastu Fashion Session a potom prišlo “chrípkové” tornádo zmien a môj (ne)udržateľný život sa zrútil.

Keď sa nezľakneš, rosypanie môže byť príležitosť poskladať sa nanovo a tentokrát lepšie. 

Takže som sa zľakla a rosypala. No teraz vidím, že veta “V špirále koncov je každý koniec začiatok.” ani nemôže byť pravdivejšia. I keď som zo dňa na deň som prišla o možnosť robiť SWAPy, ktoré tvorili celý môj zárobok. A moja identita, ktorá bola zavesená na mojej práci zrazu zmizla a ja som mala pocit, že som nikto.

Život mal pre mňa už dávno pripravený ďalší scenár.

Jedného dňa som stála v kuchyni a napadlo mi, spravím si koučingový výcvik. 

Mala som fantastické skúsenosti s koučingom a povedala som si “Prečo nie?” Bol rok 2019. Prihlásila som sa na výcvik. Dokým skončil mala som odkoučovaných 100 platených hodín s klientami, z ktorých niektorí sú so mnou dodnes. 

V tom istom čase sa na mojej životnej scéne objavil Human Design. Bola to láska na prvý pohľad. Ešte nikdy som sa nejakým systémom necítila byť tak veľmi prijatá a rozpoznaná ako ním. Skoro každá veta o mojom dizajne potvrdzovala to, čo som v hĺbke cítila a neverila som, že by to mohla byť pravda.

Zistila som, že som projektorka, že tu nie som na to aby som stále len niečo robila.